Toto pásmo sa síce neviaže na žiaden významný sviatok, ale zobrazuje dedinskú zábavu – ako sa kedysi ľudia zabávali v minulosti.
Šenkvická veselica, alebo hasický candrbál boli z pohľadu jednoduchých ľudí veľmi významnými udalosťami. Tu sa schádzali ľudia zo susedných dedín, spolu sa zabávali, mládenci obletovali dievčence, tancovalo sa, spievalo a všetku túto atmosféru dopĺňal kráľ zábavy, ktorého zvolili chlapi spolu s richtárom.
Kráľ mohol rozhodovať, čo sa bude tancovať, mohol si vybrať tanečnicu, mohol si dať zahrať sólo, mal za úlohu riešiť spory v prípade, keď sa nejaké vyskytli a teda mohol robiť všetko, čo sa na slušného kráľa zábavy patrí. V pásme je opísaný priebeh takejto zábavy od príchodu ľudí až po zvolenie kráľa a následnej tancovačky.
Ľudia prichádzajú na zábavu so spevom, vítajú sa, zoznamujú a klebetia. Na takejto zábave nesmie chýbať ani richtár, ktorý je kľúčovou osobou až do zvolenia kráľa. Jeho povinnosťou je viesť priebeh zábavy. Aj zabezpečiť hudbu je povinnosťou richtára, veď aká by to len bola zábava bez hudby.
Richtár slávnostne otvorí zábavu a dá pokyn pre hudobníkov, aby to roztočili. Zábava začína gradovať, tancuje sa, sem tam niekto nadhodí nejakú tú pesničku, iný si dá zahrať svoj obľúbený tanec, pije sa, hoduje. Keď nastane pravý čas na voľbu kráľa, richtár zvolá všetkých chlapov, ale aj mládencov a spoločne sa dohodnú na kráľovi zábavy. Keď je už rozhodnuté, oficiálne oznámia aj ostatným, na čom sa dohodli. Ak nikto neprotestuje proti zvoleniu nového kráľa, môže sa pokračovať v zábave. No ak je niekto proti, kráľ sa sním musí zjednať a dohodnúť, poprípade dať nejaké to odškodné. Nakoniec sa spraví korunovanie kráľa, pri ktorom richtár symbolicky odovzdá zvolenému kráľovi plášť a korunu. Tým je kráľ oficiálne zvolený. Zábava môže ďalej pokračovať až do rána bieleho.