Charakteristickým znakom Šenkvíc je vinohradníctvo, ktoré sa tu udržuje od nemapäti a je špecifické pre tento región. Zber hrozna a jeho následné spracovanie je pre vinára významným dňom, pretože ho delí už len krôčik k finálnemu produktu – vínu. V minulosti nebol priebeh spracovania hrozna len vecou gazdu, ktorý ho pestoval, ale aj mladej chasy ochotnej pomôcť pri zbere a prešovaní hrozna. V pásme nie je zahrnutá práca okolo hrozna, ale len upratovanie, čistenie vecí po prešovaní a konečne sľúbená zábava spolu s oldomášom od gazdu a gazdinej.
Povinnosťou gazdinej bolo postarať sa o hladné žalúdky pomocníkov a gazda zas o ich smädné hrdlá. Na „parkete“ u gazdu na dvore nechýbala ani hudba, veď jedna harmonika úplne postačí, aby mohli chlapci povykrúcať dzifčence. No nechýbalo ani sólo gazdu s gazdinou, ktorí im mali ukázať, „ako“ sa to má tancovať. Aby sa mohli prejaviť aj súťaživé typy, gazda rozkáže hrať širákový tanec, kde si chlapci spolu zatancujú a ukážu svoju šikovnosť so širákom. Presúvanie širáka z hlavy na hlavu je dobrým spôsobom na zníženie počtu súťažiacich. Môže vyhrať len jeden a odmenou za jeho šikovnosť je fľaška gazdovho najlepšieho vína. „Čo bolo sme popili aj pojedli, dzifčence povykrúcali a hádam by sme sa aj domov pobrali“. Tak týmito slovami gazda oficiálne ukončí zábavu a mladá chasa už vie, že je najvyšší čas pobrať sa domov.
Toto pásmo, a samozrejme aj ostatné, môžu pekne spestriť a doplniť program na mnohých festivaloch a verejných slávnostiach.