Mladosť v Tunisku 2008
Roky práce, ktoré členovia Fsk Mladosť venovali tréningom šenkvických tancov a piesní, mohli konečne zužitkovať, keď po účinkovaní na minuloročnom Medzinárodnom folklórnom festivale Warsfolk vo Varšave dostali možnosť vycestovať tohto roku do Tuniska v severnej Afrike.
Na začiatku všetkého bola chuť niečo dokázať. Po úspechu vo Varšave, kde Mladosť obstála v zahraničnej konkurencii vychytených súborov z Ruska, Ukrajiny, Poľska, Čiech, Maďarska, Portugalska, Čiernej Hory a Malajzie a bez väčších problémov prežila krst ohňom na náročnom festivale, prišla ponuka zúčastniť sa prezidentských osláv v Tunisku.
Zorganizovať takúto cestu bolo náročné, no najťažšie bolo zabezpečiť financie na letenky. Asi polovicu z celej sumy sme si zarobili vystupovaním po nociach na svadbách a firemných akciách, zvyšok si musel každý člen uhradiť sám. Nebola to malá suma, ale výsledok stál zato. Problémom bol aj prevoz hudobných nástrojov lietadlom. Oželieť sme preto museli našu basu, ale jej neúčasť sme nahradili Tomášovou akustickou gitarou. Letušky akceptovali harmoniky, ktoré sme len tak-tak natlačili do úložných priestorov nad sedadlami v lietadle, takže nakoniec bolo všetko v poriadku.
V Tunisku, kde nás čakalo príjemné počasie podobné koncu leta u nás, sme strávili týždeň od 2. 11. – 9. 11.2008. Počas pobytu v tejto africkej krajine nás prekvapili aj vzdialenosti, ktoré sme museli prekonávať. Hneď v prvý deň sme absolvovali asi 200 kilometrovú cestu z letiska do nášho hotela v Monastire v africkom minibuse, s naloženou a tenkými motúzmi previazanou batožinou na jeho streche. Na druhý deň nás zase čakal ďalší trojhodinový presun na juh krajiny do mesta Sfax, kde sme mali hodinové vystúpenie spolu so súborom zo Srbska, ktorý tiež predviedol svoje národné umenie. Milým zakončením tohto programu bol spoločný tanec so srbským súborom, čo ocenili aj tuniskí diváci. Späť do hotela sme sa dostali zasa až neskoro v noci, takže na zoznámenie sa s okolím nám zostávali až nasledujúce dva dni. Trochu sme si mohli oddýchnuť a pripraviť sa na ďalší náročný deň.
Vo štvrtok nás čakalo mesto El Kef pri hraniciach s Alžírskom. Cesta krížom cez hory vo vnútrozemí trvala okolo 6 hodín. Našťastie sme do nášho afrického minibusu nemuseli nakladať batožinu. Po strastiplnej ceste cez krajinu podobnú Divokému Kurdistanu od Karla Maya, nás prekvapilo mestečko El Kef, kde už čakalo množstvo alegorických vozov pripravených na sprievod. Tu sme zase boli sprevádzaní súborom z talianskej Sicílie, ktorý predviedol program stredovekých bubeníkov a mažoretiek. Po ďalšej strastiplnej, viac ako 6 hodinovej ceste späť do hotela, kedy aj náš šofér autobusu trochu poblúdil po tuniskom vnútrozemí, sme unavení padli do postele a tešili sa na piatkovú cestu na trhovisko v Monastirskej medine.
Sobotu sme strávili balením kufrov a núteným sťahovaním do iného hotela. Trochu nás to zaskočilo, ale na druhej strane aj návštevníkov hotela šokovalo, keď sme na rozlúčku oblečení v krojoch zahrali, zaspievali a zatancovali priamo v hotelovej hale. Našu poslednú noc v Tunisku sme strávili priamo v centre Monastiru. Záverečné hodinové vystúpenie Mladosti v Marine bolo príjemnou bodkou za účinkovaním na tuniských oslavách.
Podobne aj celé Tunisko bolo príjemným zavŕšením celoročného snaženia členov Fsk Mladosť a som rád, že som Vám ho mohol aspoň takto v skratke trochu priblížiť. Nestáva sa tak často, aby v ďalekej Afrike zneli piesne a tance z malej dedinky Šenkvice zo Slovenska. A tiež všetci, ktorí v šenkvickej Mladosti pôsobia, celý rok venujú svoj voľný čas tréningom, hodiny strávia na vystúpeniach a robia dobré meno obci, si určite zaslúžia využiť príležitosť tancovať a hrať aj v zahraničí. A uznáte, právom im patrí tiež tento priestor v novinách.
Ondrej Somorovský, FSk Mladosť
(uverejnené v občasníku Šenkvičan)
